Súlož 12ročnej Nálepkovčanky za bieleho dňa

Iba dvanásťročné miestne dievča a jej štrnásťročný bratranec za bieleho dňa súložili v centre obce v miestnom parku.

Dievča sa nám pred matkou priznala, že „to“ so svojím bratrancom robila len raz v parku v dedine okolo 17. hodiny. Pred zrakom prípadných zvedavcov ich kryli vysoké tuje.

Okrem toho nám povedala, že svojho bratranca miluje.

Miroslav Horváth, ktorý je príbuzný týchto detí, kriticky priznal, že z ich „kapury“ až štyri ženy majú so svojimi bratrancami deti. „Je to spolu sedem detí. Viem, že to nie je správne, ale sú dospelé, nikto im nemôže rozkazovať. Našťastie, všetky deti sú zdravé,“ podotkol tento Nálepkovčan.

Čítajte viac: http://korzar.sme.sk/c/5994236/dvanastrocna-skolacka-sulozila-so-svojim-bratrancom.html#ixzz1TNsiHgr8

Na vyššie uvedených vetách je niekoľko vecí pozoruhodných  a to napr.:

1. novinár napísal, že „za bieleho dňa súložili“ – analytik Sigmund Freud, by možno uviedol, že v podvedomí novinára bolo napísať, že „čierni súložili počas bielej noci“, ale v hlbokom nerasistickom novinárskom podvedomí sa zjavilo vedomie, že ak to takto napíše, bude obvinený z rasizmu a intolerancie
2. novinár napísal, že: „pred zrakom prípadných zvedavcov ich kryli vysoké tuje“ – analytik Sigmund Freud, by možno uviedol, že v podvedomí novinára bolo napísať, že „tuje sú ako palivo do cigánskych pecí nevhodné, cigáni ich nestihli zoťať ako iné stromy na okolí a preto ich tuje pri súloži kryli“, ale v hlbokom nerasistickom novinárskom podvedomí sa zjavilo vedomie, že ak to takto napíše, bude obvinený z rasizmu a intolerancie
3. novinár napísal, čo mu povedal Miroslav Horváth, že „z ich „kapury“ až štyri ženy majú so svojimi bratrancami deti. „Je to spolu sedem detí. Našťastie, všetky deti sú zdravé“ –  analytik Sigmund Freud, by možno uviedol, že v podvedomí novinára bolo napísať, že „pravdepodobnosť, ak súloží sesternica s bratrancom a narodia sa im zdravé deti je vedecky dokázané dosť malá, a ak náhodou fyzicky aj vyzerajú deti zdravé, mentálne sú to skôr dementi“, ale v hlbokom nerasistickom novinárskom podvedomí sa zjavilo vedomie, že ak to takto napíše, bude obvinený z rasizmu a intoleranci.

Slovenskí novinári sú v poslednom období úplne super, ako sa snažia nahrádzať slová: Cigán alebo Róm slovami: Neprispôsobivý alebo Nálepkovčan.

Je to tak zábavne absurdné, že je to až trááááááááááápne. Pomenovať veci pravými menami predsa nie je žiadna nepravda.

Sigmund Freud (* 5. máj 1856, Příbor – † 23. september 1939, Londýn) bol rakúsky lekár a psychiater, univerzitný profesor neuropatológie vo Viedni (1902 – 1926), zakladateľ psychoanalýzy.

S nevedomím ako celkom obsahov, ktoré nie sú prítomné v aktuálnom poli vedomia, Freud úzko spája jeho dynamiku. Hoci aj iní autori pred ním hovorili, aj keď menej systematicky, o nevedomých psychických fenoménoch, chápané boli vždy iba ako statické. Naproti tomu u Freuda je nevedomie zrozumiteľné až pomocou konfliktu rozporných duševných síl. Takéto chápanie vedie k postulovaniu inštancií a fenoménov, akými je vedomie a nevedomie, aktivita a pasivita, pud a obrana, obsadenie a protiobsadenie, primárny a sekundárny proces a nakoniec nachádzajú svoj špeciálny význam v teórii pudov. Táto zostáva u Freuda vždy dualistická. V prvom učení o pudoch postuluje dualizmus sexuálnych pudov a ego – pudov resp. sebazáchovných pudov. Neskôr, v práci „za hranicami princípu slasti“ (1920) stavia v tejto druhej teórii pudov proti sebe pud života a pud smrti.

Až pri prístupe k nevedomiu ako k určitému dynamickému dianiu sa dostáva do centra pozornosti vývoj dieťaťa. Psychoanalýza nepovedala o dospelých nič, čo by nakoniec nebolo výpoveďou o detstve. Freud v celom svojom diele pripisuje hlavnú úlohu v psychickom konflikte sexuálnemu pudu. Na začiatku života existujú podľa jeho predstáv parciálne pudy (napr. orálny a análny parciálny pud). Zo začiatku fungujú na sebe nezávisle a neskôr majú tendenciu zjednotiť sa pod vedením genitálnej organizácie. V zmysle tejto základnej koncepcie rozpracováva Freud v rokoch 1913–1923 včasný detský vývoj ako na seba naväzujúci sled foriem organizácie libida pod vedením príslušných erogénnych zón (orálnej, análnej, genitálnej), ktoré sa súčasne vyznačujú prevládaním určitého objektného vzťahu. Tieto zóny charakterizujú vždy určité organizačné formy psychického života.

Hoci mnohé z Freudových teórií sa v súčasnosti spochybňujú, Sigmund Freud zostáva jednou z najvplyvnejších osobností psychiatrie 20. storočia.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Sigmund_Freud